Kultúra spadá do bronzovej doby do obdobia približne 1.250 p. n.l. – 1.000 p.n.l., konkrétne do strednej bronzovej doby a mladej (mladšej) bronzovej doby. Vyskytovala sa na Morave, v Rakúsku a Maďarsku. Na našom území na juhozápadnom Slovensku, západne od Váhu. Počas tejto kultúry sa okrem otvorených sídlisk s polozemnicami a kolovými domami budovali aj hradiská (Kostolec-Ducové, Pohanská nad Plaveckým Podhradím, Devín). Dominoval žiarový urnový pohrebný rítus. Významnými popolnicovými pohrebiskami sú Chotín, Devínska Nová Ves, Zohor a významná je mohyla v Očkove (rozsiahla kniežacia mohyla je vonkajším znakom nápadnej spoločenskej rozdielnosti v tom čase). Našli sa v nej milodary keramiky, bronzových a zlatých predmetov. Kultúra sa podobala čakanskej kultúre. Takisto ovládala hraničné územie lužickej kultúry a prenikala na jej územie. Je charakterizovaná okrem iného len ojedinele sa objavujúcimi mohylami (zato s bohatými milodarmi) a kolovými najviac dvojpriestorovými stavbami. Okolo roku 1.100 p. n.l. sa územie kultúry vyľudňuje a ochudobňuje, z čoho sa usudzuje, že sa príslušníci tejto kultúry zúčastnili druhej vlny veľkého sťahovania národov bronzovej doby. Nasledujúce obdobie velatickej kultúry je základom podolskej kultúry. Je jednou z kultúr popolnicových polí z okruhu stredodunajských popolnicových polí). Vyvinula sa zo stredodunajskej mohylovej kultúry.
