Kultúra spadá čiastočne do bronzovej doby a najmä do železnej doby do obdobia približne 550 p. n.l. – 300 p. n.l., konkrétne do neskorej bronzovej doby, starej železnej doby (halštatská doba) a mladej železnej doby (laténska doba). Kultúra je pomenovaná podľa lokality Szentes-Vekerzug v Maďarsku. Patrí medzi trácko–skýtske kultúry (je spojená s expanziou Skýtov, neskôr Trákov). Vyskytovala sa na juhu stredného a na západnom Slovensku. Ojedinele preniká aj na východné Slovensko. Nálezy kultúry charakterizuje nomádsky spôsob života (obydlia typu jurty), tzv. skýtska triáda: výzbroj (reflexný luk + skýtske strielky + okovanie tulca), konský postroj a zvierací štýl. Ďalej nálezy špecifických zbraní (akinakes), šperkov a kovových zrkadiel. Pohrebiská (Chotín, Preseľany, Senec, Modrany, Cejkov, Michalovce, okolie Košíc) sú kostrové aj žiarové, niekedy aj pre kone. Najvýznamnejšie pohrebisko je Chotín s vyše 470 hrobmi, z toho 10 s pochovanými koňmi. Predmety nájdené na tomto pohrebisku sú do veľkej miery z veľkej diaľky (z južnej a východnej Európy). Našla sa tu okrem iného prvá na kruhu točená keramika na území Slovenska, hlinené pečatidlá, kovové zrkadlá, skýtske postroje, pintadery, hadovité spony, trojboké hroty šípov, bojové čakany.
