Kultúra je nazvaná podľa jaskyne Szeleta pri Miškovci v Maďarsku. Spadá do starej kamennej doby (paleolitu) do obdobia približne 40.000 p. n.l. – 32.000 p. n.l., teda do obdobia stredného paleolitu a mladého (vrchného) paleolitu. Nositeľom tejto kultúry je spočiatku Homo neanderthalensis, neskôr bol jej nositeľom Homo sapiens. Na území Slovenska sa vyskytovala na západnom, ojedinele na východnom Slovensku. Industria pozostáva zo stredopaleolitickej zložky (driapadlá, listové hroty, klinky, diskovité moustérienoidné jadrá), časom pribúdajú mladopaleolitické prvky (nízke škrabadlá, rydlá). Surovina na výrobu nástrojov sa už do veľkej miery dovážala. Typické pre túto kultúru sú plošne opracované listové hroty (možno používané ako hroty šípov alebo podobných zbraní). Na juhozápadnom Slovensku mali tvar topoľového listu (typ Moravany nad Váhom). Podľa náleziska dielne na ich výrobu je pomenovaný aj charakteristický tvar listového hrotu ako typ Moravany-Dlhá. Do tejto kultúry patria náleziská v lokalitách Vlčkovce, Radošina (jaskyňa Čertova pec), jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, jaskyňa Domica pri Kečove, Kunovo, Ivanovce-Skala, Veľký Kolačín (rytina na rebre zobrazujúca mihuľu riečnu), Nové Mesto nad Váhom, Moravany nad Váhom-Dlhá (veľká dielňa na výrobu plošne opracovaných listových hrotov), Veľký Šariš (dve náleziská), Plavecký Mikuláš, Čečejovce, Košice-Barca, Hraničná pri Hornáde, Spišské Podhradie a Poša.
