Kultúra spadá do bronzovej doby do obdobia približne 1.600 p. n.l. – 1.200 p. n.l., konkrétne do strednej bronzovej doby. Vyskytovala sa na západnom Slovensku, západne od Váhu a na Záhorí. Vznikla z věteřovskej kultúry. Poľnohospodársky ľud žil v neopevnených sídliskách (Sládkovičovo). Opevnené sídla (hradiská) sa nebudovali. Keramika mala dvojkónický tvar s vyťahovaným ústím a výzdobou podkovovitými ryhami. Používanie kameňa na výrobu nástrojov definitívne ustúpilo, používal sa takmer výlučne bronz, vznikali typické bodné zbrane (mečíky, meče) a rozšírili sa hroty šípov, hroty kopijí, dýk a podobne. Pohrebiská boli prevažne birituálne (náleziská Smolenice – mohyla s kamennou konštrukciou s priemerom do 30m, Buková, Bratislava-Devín, Dunajská Lužná). Úprava hrobu bola rôzna (s mohylou, bez mohyly, s kamenným plášťom atď.). Na sídliská boli vyberané prírodou chránené miesta na vyvýšeninách, iba niekedy boli opevnené. Z výbavy hrobov pochádzajú najmä keramické, bronzové, výnimočne zlaté a jantárové predmety. Keramický depot sa zachoval v Zohore. Táto kultúra bola v intenzívnom kontakte s karpatskou mohylovou kultúrou (a obe spolu boli v kontakte s civilizáciami východného Stredomoria). Kultúra patrila medzi podložie neskoršej velatickej kultúry.
Rozlišujú sa tri vývojové fázy stredodunajskej mohylovej kultúry:
Stupeň Unín.
Stupeň Smolenice.
Stupeň Blučina-Kopčany. Tvorí archeologickú hranicu medzi stredodunajskou mohylovou kultúrou a velatickou kultúrou.