Polgárska kultúra

Kultúra spadá čiastočne do obdobia mladej kamennej doby (neolitu) a najmä medenej doby (eneolitu), do obdobia približne 4.500 p. n.l. –  3.400 p. n.l., konkrétne do mladého neolitustarej medenej doby (starý eneolit). Vyskytovala sa vo východnom Maďarsku, západnom Rumunsku a v Podkarpatskej Rusi. Na území Slovenska sa vyskytovala na východnom Slovensku (Východoslovenská nížina, Košická kotlina). Začína sa nadviazaním na zásah potiskej kultúry, ktorý sa začal v období tzv. skupiny Ižkovce a pokračoval ako skupina Čičarovce A. Osady sa budovali v rovinatých terénoch, na terasách vodných tokov alebo nízkych návršiach.

Polgárska kultúra sa skladá z nasledujúcich skupín (vývojových fáz), ktoré sa objavujú na území Slovenska:

Skupina Čičarovce B. Počiatočná vývojová skupina sa začína v mladej kamennej dobe (neolit) a pokračuje v medenej dobe (eneolit). Už v tejto skupine sa prejavil nový štýl keramiky s prevládaním maľovaného ornamentu a inak stvárnených hlinených sošiek žien. Badať vplyvy zo severných území. Ustálilo sa pochovávanie v skrčenej polohe.

Skupina Csöszhalom-Oborín. Spadá do mladej kamennej doby (neolit). Je typická bielo červenou maľovanou keramikou (náleziská Oborín, Egreš, Hrčeľ).

Prototiszapolgárska skupina. Kultúra sa vyskytovala na Východoslovenskej nížine a v Košickej kotline. Osady sa budovali v rovinatých terénoch, na terasách vodných tokov alebo nízkych návršiach. Kultúra je charakteristická lešteným ornamentom na keramike a plochými plastikami. Najvýznamnejším náleziskom je lokalita Lúčky v okrese Michalovce.

Tiszapolgárska skupina. Kultúra je nazvaná podľa pohrebiska Tiszapolgár-Basatanya. Spadá do obdobia približne 4.400 p. n.l., teda na prelom mladej kamennej doby (neolit)medenej doby (eneolit). Vyskytovala sa vo východnom Maďarsku, v Báčke, Banáte a zasahovala do Sedmohradska. Na území Slovenska sa vyskytovala na Východoslovenskej nížine a v Košickej kotline. Osady sa budovali v rovinatých terénoch, na terasách vodných tokov alebo nízkych návršiach. Stavali sa kolové domy. Kostrové pohrebiská svedčia o veľkých majetkových rozdieloch. Našli sa v nich prvé medené (sekeromlaty, náramky) a zlaté predmety (závesky), napríklad vo Veľkých Raškovicach. Kultúra je charakteristická prvým výskytom zlatých výrobkov pravdepodobne nielen na východnom Slovensku, vyvrcholením kvantity výroby medených nástrojov, výskytom ozdôb dokazujúcich intenzívne kontakty s kultúrami z územia Rumunska a Bulharska, dovozom kameňa na nástroje z povodia rieky Bug a v samom závere výskytom žiarových hrobov. Najvýznamnejšími náleziskami osád sú lokality Lúčky v okrese Michalovce, Tibava, Košice-Barca a náleziskami pohrebísk lokality Tibava, Veľké Raškovce a Malé Raškovce. Tiszapolgárska skupina sa delí na dve vývojové fázy a na štyri lokálne skupiny: Lúčky, Basatanya, Tiszaug-Kisrétpart a Deszk.

Bodrogkeresztúrska skupina. Kultúra sa vyskytovala na Východoslovenskej nížine a v Košickej kotline. Osady sa budovali v rovinatých terénoch, na terasách vodných tokov alebo nízkych návršiach. Pohrebiská svedčia o veľkých majetkových rozdieloch. Táto skupina je na území Slovenska zastúpená slabo. Keramika má rytú výzdobu a brázdený vpich. Našlo sa veľa sekier s krížovým ostrím. Najvýznamnejšími náleziskami sú lokality Košice-Barca, Streda nad Bodrogom a Malá Studená dolina vo Vysokých Tatrách.

Lažnianska skupina. Kultúra je nazvaná podľa náleziská na hospodárskom dvore Malé Zalužice-Lažňany. Spadá do medenej doby (eneolit) do obdobia približne 2.900 p. n.l. –  2.800 p. n.l., teda do obdobia mladej medenej doby (mladý eneolit). Kultúra sa vyskytovala na Východoslovenskej nížine, v Košickej kotline a aj v Šarišskej vrchovine. Osady sa budovali v rovinatých terénoch, na terasách vodných tokov alebo nízkych návršiach (Lúky, Ruská, Veľký Šariš). Skupina je charakteristická prvými výrobkami z jantáru, ústupom rytej výzdoby keramiky a opätovným nástupom maľovania čiernou farbou, ďalej novými druhmi medených nástrojov (nože, šidlá, pásikové náramky či malé dýky), prvým výskytom zdomácneného koňa a pohrebiskami s tradičným kostrovým pochovávaním ako aj (častejšie už) so žiarovým rítom. Možno za tieto javy v tomto období vďačíme pastierskemu ľudu kultúry s okrovými hrobmi (jamové hroby), ktorý ojedinele etapovite prenikal na územie východného Slovenska z východných nomádskych oblastí. Birituálne pohrebiská sa našli v lokalitách Košice-Barca, Šebastovce, Malé Zalužice-Lažňany. Najvýznamnejšími náleziskami lažnianskej skupiny sú lokality Malé Zalužice-Lažňany, Ruskov, Košice-Barca, Šebastovce, Prešov-Šarišské Lúky a Veľký Šariš.