Podolská kultúra

Kultúra spadá do bronzovej doby do obdobia približne 1.000 p. n.l. – 750 p. n.l., konkrétne do neskorej bronzovej doby. Vyskytovala sa na juhozápadnom Slovensku (v oblasti dolného Hrona, Žitavy a v širšej oblasti Bratislavy). Vystriedala velatickú kultúru, z ktorej sa vyvinula, a čakanskú kultúru. Rítus bol výhradne žiarový, najmä popolnicový. Mohyly sú veľmi zriedkavé. Sídliská a hradiská sú slabo preskúmané. Na Slovensku sa vyskytovala najmä tzv. chotínska skupina, ojedinele považovaná za samostatnú chotínsku kultúru. Pomenovaná je podľa veľmi významného pohrebiska Chotín pri Komárne, kde sa našlo žiarové pohrebisko s prevahou urnových hrobov nad jamkovými (326 hrobov, z toho staršie patria do velatickej kultúry). Počas tejto kultúry sa budovali hradiská. Z tohto obdobia sa na území Slovenska nenašli nákladné mohyly. Už na začiatku kultúry je viditeľné dožívanie a upadanie starších keramických vzorov, bronzov je málo (predpokladá sa vyčerpanie baní v Alpách). Unikátom je amfora zdobená zinkovými lamelami (Brhlovce). Na územie podolskej kultúry začal pozdĺž Malých Karpát prenikať ľud lužickej kultúry. Dochádza ku kultúrnemu a hospodárskemu úpadku. Budujú sa refúgiá (Marianka) a ubúda počet hradísk (zánik Pohanskej pri Plaveckom Podhradí, k roku 800 p. n.l. sa datuje iba niekoľko odkrytých nálezísk – sídliská Devín, Ivanka pri Dunaji a pohrebisko Chotín a Mužla). Záverom bronzovej doby sú už z celého Slovenska (okrem severného) prvé častejšie nálezy železných, teda nie bronzových predmetov. Ku koncu kultúry (približne 800 p. n.l.) sa predpokladajú vpády kočovníkov z východu (pravdepodobne Kimerov). Je jednou z kultúr popolnicových polí z okruhu stredodunajských popolnicových polí.