Pilinská kultúra

Kultúra spadá do bronzovej doby do obdobia približne 1.500 p. n.l. – 1.200 p. n.l., konkrétne do strednej bronzovej doby a okrajovo do mladej (mladšej) bronzovej doby. Vyskytovala sa na juhu stredného Slovenska a na východnom Slovensku. V mladej (mladšej) bronzovej dobe prenikla aj na západné Slovensko a na Spiš. Pomenovaná je podľa náleziska Piliny v Maďarsku. Kultúra sa vyskytovala v štyroch geograficky takmer oddelených oblastiach (spoločné mali to, že sa nachádzali v pahorkatinnom reliéfe). Jadro kultúry bolo v Slovenskom rudohorí (Lučenská kotlina a Rimavská kotlina), kde sa ťažila meď aj zlato, z ktorých sa vyrábali rôzne kovové výrobky typické pre túto kultúru. Druhou oblasťou bola Košická kotlina spolu s okolím Prešova, treťou Spiš a štvrtou severozápadná časť Východoslovenskej nížiny. Sídla boli otvorené osady na riečnych terasách. V neskoršom období sa stavali výšinné opevnené sídliská (hradiská) a osídľovali sa aj jaskyne. Pochovávanie bolo len žiarové (náleziská Košice-Barca, Tornaľa, Radzovce). Rozsiahle žiarové pohrebiská mali odhadom až 10.000 hrobov (Šafárikovo). Hroby boli urnové, jamkové, v kamennej skrinke alebo pod mohylou (Radzovce). Kovolejárstvo dosiahlo vysokú úroveň spracovania všetkých druhov šperkov, nástrojov a zbraní, vyskytujúcich sa ako milodary v hroboch a v depotoch bronzových predmetov (Hodejov, Žehra-Dreveník, Ožďany, Rimavská Sobota-Včelince, Veľký Blh), dokumentujúce vyspelé bronziarstvo tejto kultúry a obsahujúce šalgotariánske kruhy, diadémy, veľké terčovité ihlice typu Gemer, sekerky, kosáky, dýky a dvojramenné mlaty. Typickou keramikou boli amfory a profilované misky, vyskytovali sa aj predmety zo skla, jantáruzlata. Priemerný vek ľudí pochovaných v hroboch tejto kultúry bol v dôsledku vysokej dojčenskej a detskej úmrtnosti 22-25 rokov. Kultúra patrila do okruhu juhovýchodných popolnicových polí. Sčasti čerpala z otomanskej kultúry. Ku koncu kultúry v mladej (mladšej) bronzovej dobe možno pozorovať stavbu opevnených sídlisk (odvtedy typických pre kultúry popolnicových polí), odvtedy označovaných ako hradiská.