Kultúra spadá do bronzovej doby obdobia približne 2.150 p. n.l. – 1.800 p. n.l., konkrétne do starej (staršej) bronzovej doby. Vyvinula sa zo skupiny Nyírség-Zatín. Vyskytovala sa vo východnej časti Slovenska, najmä vo Východoslovenskej nížine, Košickej kotline a na Spiši. Typické sú pre ňu rozsiahle kostrové pohrebiská skrčencov (Čaňa, Valalíky, časť Košťany a Všechsvätých, Perín, Lastovce). V nich sa našla keramika, kostené, fajansové a medené, menej bronzové šperky v tvare vŕbového listu (vzory sú asi z Kaukazu), drôtený šperk, cyperské ihlice s terčovitou hlavicou, trojuhlové dýky, na východe aj sibinské náušnice a najstaršie bronzové sekerky v strednej Európe. Tieto výrobky najprv zhotovovali z medi, neskôr používali zliatinu medi a arzénu, až nakoniec zliatinu medi a cínu, teda bronz. Keramika bola spočiatku šnúrová. Kultúra patrí do tzv. epišnúrového komplexu. Významné náleziská sú v Košickej kotline, na Spiši (Žehra-Dreveník, Spišské Tomášovce) a vo Východoslovenskej nížine (Dúbravka v okrese Michalovce).
Rozlišujú sa tri fázy kultúry:
Protokoštianska. Je najstaršia, charakterizovaná je medenou industriou tvaru vŕbového listu, nálezisko Košice).
Klasická. Fáza s prvkami otomanskej kultúry. Náleziská Čaňa, Valalíky, časti Košťany a Všechsvätých.
Koštiansko-otomanská. Náleziská Čaňa a Nižná Myšľa. Po nej sa vývoj koštianskej kultúry končí vznikom otomanskej kultúry.