Karpatská mohylová kultúra

Kultúra spadá do bronzovej doby do obdobia približne 1.600 p. n.l. – 1.200 p. n.l., konkrétne do strednej bronzovej doby. Vyskytovala sa na západnom Slovensku, východne od Váhu (náleziská Nové Zámky, Salka). Vznikla z maďarovskej kultúry (pod vplyvmi z východu a juhovýchodu) a naopak tvorila podklad pre predčakanskú kultúru a čakanskú kultúru. Vývojovo sa člení na maďarovsko-mohylový, klasický mohylový a záverečný stupeň, nazývaný aj predčakanský horizont. Bola v intenzívnom kontakte so stredodunajskou mohylovou kultúrou (a obe spolu boli v kontakte s civilizáciami východného Stredomoria). Bola ovplyvnená pilinskou kultúrou a kultúrou Suciu de Sus (napr. bronzové výrobky sú ako pri stredodunajskej mohylovej kultúre, ale majú aj tvary pilinskej kultúry). Predchádza jej tzv. predmohylový horizont, ktorý na Slovensku zastupuje birituálne pochovávanie a nálezy keramiky v jamách zmiešaného kultúrneho obsahu. Významné sú birituálne pohrebiská Nové Zámky, Salka, Malá nad Hronom. Urnové a jamkové hroby s kamennou konštrukicou (skupiny kameňov, skrinka) boli pôvodne prekryté hlineným násypom. Keramika bola produktom špecializovaného hrnčiarstva, vyspelé kovolejárstvo potvrdzujú nálezy bronzových zbraní, nástrojov, šperkov, kadlubov (Želiezovce) a dýz kováčskych mechov (Dvory nad Žitavou). Vrchol dosiahla v tzv. salčianskom stupni nálezisko Salka). Ku koncu sa začali používať britvy.