Kultúra spadá do bronzovej doby do obdobia približne 1.200 p. n.l. – 750 p. n.l., konkrétne do mladej (mladšej) bronzovej doby a neskorej bronzovej doby. Vyskytovala sa na východnom Slovensku (Východoslovenská nížina, Košická kotlina a niektoré časti Šariša). Nahradila otomanskú kultúru, pilinskú kultúru a kultúru Suciu de Sus, z ktorých vznikla. Pomenovaná je podľa pohrebiska Gáva na území Maďarska. Charakteristické je budovanie hradísk (Lysá Stráž, Nižný Tvarožec-Pivničky, Terňa, Šarišské Sokolovce, Obišovce, Koňuš-Starý Koňuš, Hradová hura), svojrázna keramika a rozsiahla metalurgia bronzu (šperky, zbrane, panciere, prilby, súpravy na pitie, nádoby). K svojráznej keramike patrí gávska, tzv. protovillanovská urna. Rozvinutá metalurgia bronzu je spätá s rudnými ložiskami v Sedmohradsku a svedčí o nej vyše 30 depotov bronzových predmetov. Vzácnym príkladom pokročilých bronziarských techník je nález zadnej časti plechového panciera z Čiernej nad Tisou. Z Obišoviec pochádza unikátny nález dvoch bronzových kolies so štyrmi špicami, pochádzajúcich z voza biga. Záverom bronzovej doby sú už z celého Slovenska (okrem severného) prvé častejšie nálezy železných, teda nie bronzových predmetov. V záverečnej fáze gávskej kultúry ide o tzv. somotorský typ (hradisko a pohrebisko Somotor a žiarové pohrebisko Vojnatina). Gávska kultúra je jednou z kultúr popolnicových polí z okruhu juhovýchodných popolnicových polí. Delí sa na tri vývojové stupne.
