Kultúra je nazvaná podľa Bukových vrchov (Bükk) v Maďarsku. Spadá do mladej kamennej doby (neolit) do obdobia približne 5.000 p. n.l. – 4.700 p. n.l., teda do obdobia stredného neolitu. Časovo zodpovedá želiezovskej skupine na západnom Slovensku. Rozšírená bola v severovýchodnom Maďarsku. Ojedinele prenikla do okolia Budapešti (Nagytétény), Sedmohradska, Moldavska, Podkarpatskej Rusi, južného Poľska, na Moravu (Veletiny), do Dolného Rakúska (Draßburg) a južne do Maďarska (Crna Bara, Vlaška Jama). Na území Slovenska sa vyskytovala na strednom a východnom Slovensku a sporadicky na juhozápadnom Slovensku (Branč, Horné Lefantovce, Šarovce). Nasledovala po kultúre s východnou lineárnou keramikou (pravdepodobne vznikla z jej dvoch skupín nazývaných skupina Tiszadob-Kapušany a skupina Raškovce). Táto kultúra ťažila a spracovávala obsidián a obchodovala s ním. Poľnohospodársky a pastiersky ľud tejto kultúry osídľoval nížinné i výšinné polohy. Sídliská si budoval na terasách vodných tokov, ale budoval aj výšinné osady a často osídľoval aj jaskyne. Keramika tejto kultúry patrí k najdokonalejším v mladej kamennej dobe (neolite) strednej Európy, je dobre vypálená, veľmi tenkostenná a má žlto, bielo alebo červeno inkrustovaný ornament. Známa je najmä bohato zdobenými hrnčiarskymi výrobkami (napr. osada v Šarišských Michaľanoch). Z územia východného Slovenska poznáme asi 120 nálezísk bukovohorskej kultúry. Ku koncu tejto kultúry badať prítomnosť severných (skupina Samborzec) a juhovýchodných (skupina Szakálhát) vplyvov, ktoré sa zistili v troch objektoch v Malých Raškovciach (nálezy dostali názov postbukovohorský zemplínsky typ). Ojedinelé severné vplyvy (keramika zdobená vpichovaním) badať na východnom Slovensku mimochodom aj trocha neskôr, už asi v období mladého neolitu (Veľké Raškovce). Osídlila už aj hornatý Slovenský kras, Spiš (tu popri želiezovskej skupine) a Šariš, lokality Poprad-Matejovce, Gánovce, Žehra-Dreveník, ďalej prvýkrát vysoké kopce (Slanec, Veľký Šariš) a bohato osídlila aj jaskyne, napr. Domica (svojimi nálezmi aj rozlohou predstavuje najdôležitejšiu lokalitu kultúry, našli sa tu nástenné kresby tejto kultúry uhľom), Praslen, Ardovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Čertove diera. Pochovávalo sa na sídliskách (Michaľany). Bukovohorská kultúra okolo roku 4.700 p. n.l. náhle zanikla a dodnes sa diskutuje o dôvodoch. Po jej náhlom zániku pozorujeme hiát. Na väčšine východného Slovenska osídlenie končí minimálne na 500-1.000 rokov, iba vo Východoslovenskej nížine osídlenie (možno s asi len 100-ročnou prestávkou) pokračovalo, no išlo už o iné kultúry.
Bukovohorská kultúra sa delí na štyri stupne:
Stupeň A (stará bukovohorská kultúra)
Stupeň AB (predklasická bukovohorská kultúra)
Stupeň B (klasická bukovohorská kultúra) Stupeň C (mladá bukovohorská kultúra)