Kultúra je nazvaná podľa náleziska Aurignac vo francúzskych Pyrenejách. Spadá do starej kamennej doby (paleolitu) do obdobia približne 38.000 p. n.l. – 30.000 p. n.l., teda čiastočne do obdobia stredného paleolitu, no najmä do mladého (vrchného) paleolitu. Nositeľom tejto a všetkých ďalších kultúr je Homo sapiens. Na území Slovenska sa vyskytovala na východnom Slovensku v Košickej kotline a vo Východoslovenskej nížine (okrem nálezu tzv. hrotov mladečského typu v jaskyni Deravá skala). Rozšírená bola i v údolí rieky Váh (Trenčín) a v Myjavskej pahorkatine (Hlboké). Od tejto kultúry sú už známe prvé obydlia na Slovensku: polozemnice zastrešené drevenou konštrukciou z polohy Košice-Barca. Pre štiepanú industriu sú charakteristické vysoké kýlovité kamenné škrabadlá s kýlovitou úpravou a kýlovité rydlá. Boli vyrábané technikou odbíjania čepelí z jadra. Aurignacienská čepeľ má piškótovitý tvar. Osemdesiat percent suroviny tvorí dovážaný severský pazúrik. Dôležitá je aj kostená industria, predovšetkým hroty kopijí a oštepov. Z tohto obdobia sú známe najstaršie umelecké prejavy (venuše). Významné náleziská sú z lokalít Tibava, Seňa, Jasovská jaskyňa, Košice-Barca, Kechnec, Trstená pri Hornáde, Perín, Buzica, Veľký Šariš, Prešov a Čečejovce.
Aurignacien sa delí na tieto skupiny:
Starý aurignacien (hornádska aurignacká skupina). Náleziská Košice-Barca, Tibava, Kechnec a Seňa.
Stredný aurignacien. Náleziská Košice-Barca a Tibava.
Mladý aurignacien (hornopotiská aurignacká skupina).