Poloha Obec leží na západnom okraji Považského Inovca, v podcelku Inovecké predhorie na styku s Podunajskou pahorkatinou. Leží na brehoch Hôrčanského potoka vo východnej časti okresu. Najvyšší bod: Prieľačina (893,0m). Najnižší bod: Hladina rieky Váh na sútoku s Kálnickým potokom (175m). História obce Obec sa spomína v roku 1246 ako Hurka (ďalšie názvy: 1348 Harka, 1524 Horka, 1920 Hôrka, 1948 Hôrka nad Váhom). Patrila kráľovi, neskôr bola majetkom hradného panstva Tematín. V roku 1348 kráľ Ľudovít I. daroval obec Mikulášovi Kontovi, v roku 1524 Ju kráľ Ľudovít II. dal do zálohu Alexejovi Turzovi. V rokoch 1831 a 1866 zasiahla obec epidémia cholery. V roku 1910 sa veľa obyvateľov...
Nadmorská výška: 893,0m. Poloha: Centrálna časť geomorfologického celku Považský Inovec, podcelok Vysoký Inovec. Katastrálne územie: Hôrka nad Váhom, Hrádok, Podhradie....
Poloha Obec leží v celku Podunajská pahorkatina, podcelok Dolnovážska Niva, na pravom brehu Váhu. Leží pri južnej hranici okresu. Najvyšší bod: Najnižší bod: História obce Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263 pod názvom Zeredahel, Seredahel, Sceredahel (ďalšie názvy: 1773 Streda, 1920 Streda, 1927 Horná Streda nad Váhom, 1948 Horná Streda). V tom čase ju kráľ Belo IV. daroval benediktínskemu kláštoru svätého Martina na Panónskej hore (Panonhalme) ako náhradu za hrad Gustig. Od 17.storočia patrila trnavským jezuitom, od roku 1773 ostrihomskému arcibiskupstvu, v 18.storočí patrila časť obce Erdödyovcom. V roku 1715 mala obec 16 mlynov a 76 domácností, v...
Poloha Obec leží na styku celkov Biele Karpaty a Považské podolie, v jeho podcelku Bielokarpatské podhorie. Leží v severnej časti okresu. Najvyšší bod: Lipka...