Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Slovenského krasu.
Poloha: Rozprestiera sa v jeho centrálnej a juhozápadnej časti po hranicu s Maďarskom. Na severozápade ho vymedzuje údolie rieky Slaná a na východe Jablonovské sedlo. Na severe ho ohraničuje Rožňavská kotlina, na severovýchode podcelky Horný vrch, na východe Turnianska kotlina, na juhovýchode Dolný vrch, na juhu štátna hranica s Maďarskom, na juhozápade Bodvianska pahorkatina (podcelok Gemerská pahorkatina) a na severozápade Juhoslovenská kotlina (podcelok Rimavská kotlina) a podcelok Plešivská planina.
Okresy: Rožňava.
Rozloha: 150km2.
Najvyšší bod: Malý vrch (678,9m).
Najnižší bod: Západný okraj podcelku v nadmorskej výške približne 210m.
Geologická stavba:
Reliéf: Najväčšia z planín Slovenského krasu. Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina. V severnej časti dosahuje nadmorskú výšku do 634m, v južnej okolo 500m. Územie planiny je zo západu veľmi ostro ohraničené kaňonom rieky Slaná, z juhu Rimavskou kotlinou, zo severu ju ohraničujú strmé stráne, ktoré ju oddeľujú od Rožňavskej kotliny a od východne položených planín ju oddeľuje depresia (sedlo) Sorošky, resp. západný uzáver Turnianskej kotliny. Od planiny Dolný vrch ju oddeľuje výrazný zlom – rozhranie na povrch vystupujúcich werfénskych hornín (bridlice spodného triasu) a wettersteinských vápencov v oblasti vyvieračky Studňa pri hradnom buku. Nachádzajú sa na nej všetky formy typicky krasového a sčasti fluviokrasového reliéfu (škrapy, krasové jamy-závrty, úvaly, krasové priehlbne, kopy a jaskyne). Výškové rozdiely medzi jednotlivými planinami sú značné, celkový výškový rozdiel ich plošín je v priemere 80-100m.
Lesné porasty:
Vodstvo:
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Geomorfologickou časťou Silickej planiny sú Silické úboče.