Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Slovenského krasu.
Poloha: Zaberá jeho juhovýchodnú časť a vytvára úzky pás popri hranici s Maďarskom. Na severe ho ohraničuje podcelok Turnianska kotlina, na východe na krátkom úseku Košická kotlina (podcelok Košická rovina) a na západe podcelok Silická planina (aj časťou Silické úboče).
Okresy: Košice-okolie, Rožňava.
Rozloha:
Najvyšší bod: Pavlovský vrch (611,3m).
Najnižší bod: Východný okraj územia v nadmorskej výške približne 180m.
Geologická stavba: Dolný vrch budujú dominantne masívne svetlé strednotriasové wettersteinské vápence.
Reliéf: Je to asi 17km dlhá krasová planina s vysoko položenou náhornou plošinou a strmými krasovými stráňami, ktoré ju ohraničujú z troch strán. Je to kompaktné vápencové teleso pretiahnuté v smere východ-západ rozdelené približne v polovici štátnou hranicou s Maďarskom na dve časti. Východné ukončenie tvorí hrasť, ktorá sa postupne ponára do sedimentov Turnianskej kotliny. Západná časť plynulo prechádza do Silickej planiny. Vzájomne ich oddeľuje tektonický zlom. Nachádzajú sa tu takmer všetky krasové formy (krasové jamy-závrty, úvaly, krasové priehlbne, prepadliská, škrapy, jaskyne).
Lesné porasty: Planina je pokrytá hustými, zväčša listnatými lesmi, v ktorých sa skrýva len niekoľko veľkých lúk. Plošinu a stráne planiny pokrývajú relatívne kompaktné pestré lesné spoločenstvá. Rastú tu hrabové a bukové dúbravy, sutinové lesy.
Vodstvo: Pod severnou stráňou Dolného vrchu vyviera viacero prameňov.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Patrí do mierne teplej a vlhkej klimatickej oblasti.
Delenie: Podcelok Dolný vrch sa ďalej nedelí.