Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Juhoslovenskej kotliny.
Poloha: Nachádza sa v jej východnej časti. Na severe ho ohraničuje Revúcka vrchovina (podcelky Cinobanské predhorie, Železnícke predhorie), na východe Slovenský kras (podcelky Jelšavský kras, Koniarska planina, Silická planina a Plešivská planina), na juhovýchode Bodvianska pahorkatina (podcelok Gemerská pahorkatina), na juhu štátna hranica s Maďarskom, Cerová vrchovina (podcelky Petrovská vrchovina, Hajnáčska vrchovina a Bučenská vrchovina) a na západe podcelok Lučenská kotlina.
Okresy: Revúca, Rimavská Sobota.
Rozloha: 900km2.
Najvyšší bod:
Najnižší bod: Koryto rieky Slaná v nadmorskej výške 152m.
Geologická stavba: Rimavskú kotlinu budujú piesčité sliene a vápnité piesky a íly. V minulosti zasahovalo do jej severnej časti jazero, do ktorého rieky stekajúce z Revúckej vrchoviny a Slovenského krasu naniesli vrstvy štrkov a pieskov. Po ústupe jazera sa rieky Rimava, Blh, Teška, Kaloša, Turiec a Muráň zarezali do nánosov svojich štrkopieskov a vytvorili sústavu širokých terás.
Reliéf: Patrí k nízko položeným slovenským kotlinám. Rozprestiera sa v povodí stredného a dolného toku rieky Slaná, Blh a Rimava. Má pahorkatinný charakter. Patrí medzi stredne husto zaľudnené územia.
Lesné porasty: Pôvodné dubové lesy ustúpili krajine kultúrnej stepi (prevažuje orná pôda). Nivy potokov a riek pokrývali lužné lesy, dnes sú tu porasty lúk.
Vodstvo:
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Klimaticky patrí do teplej klimatickej oblasti s mierne suchým charakterom a studenou zimou, s priemernými teplotami v júli okolo 19°C – 20°C a v januári okolo -3°C až -4°C. Priemerne v oblasti za rok spadne okolo 600mm zrážok.
Delenie: Geologickými časťami Rimavskej kotliny sú: Gemerské terasy, Oždianska pahorkatina, Valická pahorkatina, Licinská pahorkatina.