Poloha Obec leží v južnej časti okresu na Podunajskej pahorkatine, na brehoch riečky Haláčovka. Najvyšší bod: Bezmenná kóta v lokalite Dubce na severozápadnej hranici katastra obce (244m). Najnižší bod: Hladina riečky Haláčovka pri výtoku z katastra obce (189m). História Prvýkrát sa obec písomne spomína v roku 1323 ako terra Besenyev, Bezenew (ďalšie názvy: 1416 Pechenyz, 1598 Peczenied, 1773 Pecženany, 1786 Pečenani, 1920 Pečeňany). Obec sa vyvinula z osady príslušníkov maďarského kmeňa Pečenehov, ktorí v 11.-13.storočí vykonávali strážnu službu na hraniciach Uhorského štátu. V roku 1470 patrila Jurajovi Pečeňadskému, neskôr panstvu Trenčín. V roku 1598 mala obec 17 domov, v roku 1784 mala 38...
Poloha Obec leží v centrálnej časti okresu na Podunajskej pahorkatine. Leží na brehoch riečky Haláčovka. Najvyšší bod: Bezmenná kóta v lokalite Prostredné dlhé na severozápadnej hranici katastra obce (266m). Najnižší bod: Hladina riečky Haláčovka pri výtoku z katastra obce (204m). História obce Prvá nepriama písomná zmienka o obci je z roku 1193. Vtedy sa delil zrejme pôvodne veľmi veľký chotár obce Ostratice, presnejšie majetkový komplex šľachticov z Ostratíc, z územia ktorého sa neskôr vyčlenil i chotár Otrhánok, nazývaných kedysi aj Horné Ostratice. Je síce zvláštne, že dve obce s rovnaklým názvom sú vzdialené pomerne veľmi ďaleko od seba a ich chotáre nesusedia, ale pravdepodobne to súvisí s dosídlením obce...
Poloha Obec leží vo východnej časti okresu v Strážovských vrchoch v dolinke, ktorú vytvorila riečka Omastiná. Najvyšší bod: Severný svah vrchu Rokoš (1.009,9m) v nadmorskej výške 978m. Najnižší bod: Hladina riečky Omastiná pri výtoku z katastra obce (308m). História obce Obec je písomne doložená z roku 1389 ako Lehota (ďalšie názvy: 1481 Lyhotka, 1483 Mazna Lehota, 1485 Omazchyna Lhota, 1598 Omastina Lehota, 1808 Omastina). Patrila panstvu Uhrovec. V roku 1598 mala obec 11 domov, v roku 1720 majer, v roku 1784 mala 35 domov, v roku 1828 mala 27 domov, v roku 1869 mala 267 obyvateľov, v roku 1880 mala 261 obyvateľov, v roku 1890 mala 271...
Poloha Obec leží pri južnej hranici okresu na Podunajskej pahorkatine na brehoch rieky Hydina. Najvyšší bod: Bezmenná kóta (334,0m) v severovýchodnej časti katastra obce. Najnižší bod: Hladina riečky Hydina pri výtoku z katastra obce (192m). História obce Obec sa prvýkrát spomína v roku 1232 ako Nadasz. V listine, ktorú vydal kráľ Ondrej II. Sa píše, že osadu Levlech (Lelovce- dnešná mestská časť Novák) daroval pánovi Meridichovi. Osada Lelovce vtedy patrila nitrianskemu biskupovi Jacobovi, ktorému kráľ na výmenu daroval zem podobnej výmery zvanú Nadasz. Ďalšie názvy: 1773 Nedassowcze. Od roku 1241 do roku 1668 bolo územie obce okupované Tatármi a Turkami. V určitom období obec aj...
Poloha Obec leží vo východnej časti okresu v Strážovských vrchoch na brehoch Miezgovského potoka. Leží východne od okresného mesta Bánovce nad Bebravou. Najvyšší bod: Severný svah bezmennej kóty na východnej hranici katastra v nadmorskej výške 392m, západne od Ostrého vrchu (460,8m). Najnižší bod: Hladina Miezgovského potoka pri výtoku z katastra obce (224m). História obce Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine kráľa Žigmunda 1.augusta 1389 ako Negowycha (ďalšie názvy 1439 Myzgoucz, 1450 Mezgoch, 1477 Mezgoucz, 1773 Miezkocz, 1786 Mizgowce, 1808 Mjergowce, 1920 Miezgovce). Vtedy ju daroval bratislavskému grófovi Štiborovi a jeho dvom súrodencom ako súčasť hradu Uhrovec. Ďalšia zmienka z roku 1439 je v listine uhorského kráľa...