Monumentálny obnovený hrad, ktorý je dominantou mesta, symbolizuje vyše tisícročné dejiny Slovákov. Je situovaný na južnom výbežku Malých Karpát, na brale týčiacom sa nad ľavým brehom Dunaja, kde bol prastarý brod na ceste do Podunajskej nížiny. Najstaršie stopy osídlenia tohto od nepamäti strategicky významného miesta datujeme od praveku, od mladšej doby kamennej, neolitu. Hrad stojí na starom pravekom a veľkomoravskom hradisku so základmi kostola, baziliky z čias Veľkomoravskej ríše, z ktorého začiatkom 12.storočia vznikol románsky kráľovský hrad situovaný nad mestom. Výsledky posledných archeologických výskumov ukázali, že už v 2.polovici 9.storočia stáli na hradisku kamenné stavby, a to murovaný kamenný palác na najvyššom mieste hradnej výšiny a veľká murovaná bazilika na hornej východnej terase dnešného hradného areálu. Najstaršia písomná zmienka o opevnenej akropole Pressalauspruch (Brezalaupurc) sa zachovala z roku 907 v Salzburských análoch, keď pri Bratislave porazili starí Maďari bavorské vojská. Obdobie Veľkej Moravy dokumentujú zvyšky trojloďovej baziliky, zistené na akropole rozsiahleho opevneného hradiska na východnej strane hradnej terasy, pochádzajúcej z 9.storočia. Po zániku Veľkej Moravy sa hrad stal pohraničným hradom ranofeudálneho uhorského štátu a sídlom komitátu. Zo slovanského kniežacieho hradu vznikol postupne prestavbami a úpravami stredoveký hrad, ktorý bol od polovice 11.storočia aj župným hradom. Ako taký ho v 11. a 12.storočí niekoľkokrát opevňovali. V rokoch 1073-1074 ho dal kráľ Šalamún znovu opevniť. V 2.polovici 12.storočia bol postavený nový županský palác v priestore dnešného nádvoria, ktorý odolal tatárskemu plienu. Aj keď sa opevnený hrad ubránil nájazdu Tatárov v roku 1241, po roku 1245 ho znovu prestavali a opevnili. Na mieste dvoch predchádzajúcich palácov kniežacieho veľkomoravského hradu postavili na hradnom kopci v 1.štvrtine 13.storočia veľkú kamennú obytno-obrannú vežu stojacu na najvyššom bode so samostatným opevnením posilneným vežami, z ktorých juhozápadná, tzv. korunovačná bola načas pokladnicou korunovačných klenotov a hrad bol neskôr aj korunovačným hradom. Korunovačná veža bola počas prvej prestavby v rokoch 1413-1447 začlenená do nového hradného paláca. Obytno-obranná veža, ktorá bola miestom správneho, cirkevného a vojenského života, sa archeologicky zistila a je vyznačená v dnešnej dlažbe na nádvorí. Hradný kostol a prepošstvo presťahovali v roku 1221 do podhradia a odvtedy mali dejiny tohto feudálneho centra svoj samostatný vývoj. Dnešný vzhľad blokovej monumentálnej stavby vznikol v rámci neskorogotickej prestavby za Žigmunda Luxemburského, ktorá začala v roku 1427. Do pôvodného pravidelného obdĺžnikového pôdorysu pevnosti s palácom, rytierskou sieňou, hospodárskymi budovami, kaplnkou a mohutným vnútorným opevnením a premostením nad vnútornou priekopou pojali aj zvyšok opevnenia starej obytnej veže. Prestavba súvisela s opevňovaním západných hraníc Uhorska proti husitom. V rokoch 1431-1434 tu vybudovali rozsiahly dvojpodlažný gotický palác obklopený priekopou a moderným opevnením. Na veľkoleposť neskorogotickej architektúry poukazujú zachované časti okien, portálov, kružieb a klenieb, postupne odkrývané spod mladších nánosov a prestavieb a dobre čitateľné v novodobej úprave. Žigmundovská prestavba využila aj stáročiami osvedčenú a preverenú trasu veľkomoravského a ranogotického opevnenia a doplnila ju o bašty a vstupnú bránu, pomenovanú na počesť kráľa Žigmundova, a cestou, zvažujúcou sa smerom na juhovýchod k dunajskému brodu. Bohato členená dvojplášťová architektúra s kamenársky náročne riešenou bránou v podobe oslieho chrbta a sieťová klenba v priechode ju zaraďujú medzi centrá stavebného vývoja podunajskej oblasti, ktoré sa stali vzormi pre širokú škálu architektúr vo svojom období. Po obsadení Budína Osmanmi v roku 1541 sa stal hrad sídlom Habsburgovcov ako uhorských kráľov, ktorí v roku 1552 iniciovali renesančné prestavby vedenej talianskymi majstrami. Dnešná dispozícia hradu s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom okolo ústredného nádvoria je výsledkom stavebného úsilia počas druhej prestavby v období renesancie a raného baroka. Hrad prešiel viacerými zásadnými prestavbami. Na rozdiel od nemecky orientovanej neskorej gotiky sa stavebných podujatí v rokoch 1552 a 1639 zúčastnili predovšetkým talianski majstri, prenášajúci umenie svojej domoviny aj do severne položených krajín. Za Ferdinanda v rokoch 1552-1560 hrad a jeho opevnenie renesančne prestavali a prispôsobili na obranu proti tureckému nebezpečenstvu a z dôvodu premiestnenia sídla krajiny do Bratislavy. K palácu pristavali dve nové krídla a upravili jeho vnútorné priestory. Došlo tak k významnej zmene jeho vzhľadu, ktorý sa stal základom jeho súčasnej podoby. Pri tretej prestavbe v rokoch 1635-1639, keď boli majiteľmi hradu Pálfiovci, bolo na paláci pristavené tretie podlažie a jeho pôvodne dve gotické veže boli doplnené na štyri. Hrad dosiahol súčasnú dispozíciu talianskeho castella. Rozsiahlymi prestavbami v 2.polovici 18.storočia sa hrad zmenil na reprezentačné korunovačné sídlo uhorských kráľov, ktorých vyhnali z pôvodného centra uhorskej ríše v Budíne turecké vojská. Žiaľ, tieto úpravy sa dodnes zachovali len vo fragmentoch. Podľa maľovanej štukovej steny, tvoriacej v polovici 16.storočia súčasť arkiera sály na 1.poschodí a podľa štukovej pozlátenej klenby priľahlého oratória je možné si urobiť predstavu o výstavnosti interiérov hradu v tom období. Za vlády Márie Terézie v rokoch 1761-1766 sa uskutočnila štvrtá, najrozsiahlejšia, posledná veľká prestavba. Prestavba, ktorá zmenila pevnosť na reprezentačné sídlo habsburského cisárskeho dvora sa uskutočnila v rokoch 1750-1760 podľa projektov významných európskych francúzskych, talianskych a rakúskych architektov J. N. Jadota, L. N. Pacassiho a J. B. Martinelliho. Krátko na to, po roku 1760 postavili podľa projektov P. A. Hillebrandta aj ďalší palác, tzv. Tereziánum, v ktorom sa uplatnil dobový vkus a nádhera. V novom paláci umiestnili obrazáreň, knižnicu a vzácne umelecké zbierky, najmä grafický kabinet miestodržiteľa Alberta Tešínskeho, ktorý neskôr presťahovali do Viedne a dodnes je známy pod názvom Albertina. Neskorobarokové stavebné podujatie zásadne zmenilo vzhľad hradného paláca, dotklo sa najmä riešenia dispozície, základných konštrukčných prvkov, ako boli reprezentačné schodiská, sály, kaplnka, uplatnilo sa pri snahe o zjemnenie mohutnej blokovej siluety a jej fasád a zasiahlo podstatným spôsobom aj do dispozície areálu. Priestranné plochy pevnosti, pôvodne určené na manipuláciu s vojenskou technikou a na obranu proti nepriateľovi sa skultivovali francúzskymi záhradami doplnenými architektúrami, oranžériami, terasami, voliérou, letnou a zimnou jazdiarňou a trojloďovými klenutými koniarňami, kde chovali a predvádzali vzácne druhy koní s dlhoročnou tradíciou. Koncepcia výstavby areálu mala za cieľ vyrovnať sa vrcholným európskym kráľovským dvorom. S typickým barokovým dôvtipom riešila aj v stiesnených a nevhodných podmienkach vysoko dekoratívne požiadavky, najmä na prístupových cestách, usmerňujúcich návštevníka cez brány, čestné nádvorie až do slávnostnej sály, využívajúc kompozíciu zelene so vzácnymi drevinami a exotickými rastlinami. Koniec 18.storočia je obdobím úpadku hradu ako korunovačného centra krajiny. Po smrti Márie Terézie a po prenesení ústredných úradov do Budína tu Jozef II. v roku 1784 umiestnil školiace stredisko a generálny seminár katolíckeho duchovenstva, v ktorom okrem iných osvietenských kňazov študoval aj prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák. K týmto rokom 1783-1790 sa viaže významná kapitola dejín slovenského národa, kedy sa tu sformovala skupina vzdelancov v boji za národné uvedomenie. Do ich čela sa postavil práve Anton Bernolák. Po smrti panovníka v roku 1790 seminár rozpustili a hrad strácal politický význam. Dôvodom bolo povýšenie Budapešti na hlavné mesto Uhorska a premiestnenie centrálnych úradov a inštitúcií. Od roku 1802 slúžil ako kasáreň. Boli tu umiestnení talianski a rakúski vojaci. Tí zapríčinili, že hrad 30.5.1811 vyhorel a spustol. Napriek viacerým pokusom zlepšiť jeho stavebný stav bol viac ako 140 rokov v ruinách. V rokoch 1952-1962 prebehla jeho záchrana a obnova. Rekonštrukcia hradu sa uskutočnila v rokoch 1956-1968 pre potreby Slovenského národného múzea, Národnej rady SR a Prezidentskej kancelárie podľa projektov Alfreda Piffla a D. Martinčeka. Po obnove nadobudol hrad pôvodný vzhľad aký mal po tzv. tereziánskej prestavbe koncom 18.storočia. V súčasnosti sa na hrade nachádzajú reprezentačné miestnosti prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady SR a časť historických exponátov Slovenského národného múzea.
Dispozícia hradného paláca si zachováva prvky z obdobia žigmundovskej gotiky (rytierska sála, arkier v arkáde) a tereziánskeho baroka. Pre reprezentačné funkcie kráľovského barokového sídla sú charakteristické vysoko reprezentatívne architektonické prvky, ako aj slávnostné schodisko zaberajúce svojim priestorom celé krídlo a vstupný trojloďový vestibul. Z renesančných úprav sa zachovali len fragmenty v juhovýchodnom nároží s bohatou štukovou maľovanou klenbou a s rastlinnou a figurálnou ornamentikou na stenách niekdajšieho arkiera. Miestnosti prvého poschodia slúžia reprezentačným účelom Slovenskej národnej rady. Slávnostné miestnosti zdobí celý rad výtvarných diel od súčasných popredných slovenských umelcov.
Súboru budov hradného areálu dominuje mohutná hmota blokovej stavby vlastného hradu, akropola, ktorej siluetu zdôrazňuje vystupujúci hranol korunovačnej veže na juhozápadnej strane a nadstavané veže na troch nárožiach nad korunnou rímsou hradného paláca. Zo žigmundovskej stavby sa našli viaceré okná, kamenné portály, fragmenty kamenárskych prác, ktoré sa uplatnili na fasádach a v interiéroch v rámci pamiatkovej úpravy. Výrazným prvkom je goticko-renesančné opevnenie s dvoma vybiehajúcimi podkovovitými baštami smerom k mestu (Lugisland), pôvodne prístupné z dvoch strán výstavnými vstupnými vežovitými bránami. V plnej miere sa zachovala Korvínova brána na južnej strane opevnenia, ktorá viedla do mesta a k brodu. Riešením priečelí a klenby patrí medzi vrcholné ukážky neskorogotickej architektúry na našom území. Z obdobia renesančných úprav je zaujímavá časť opevnenia s bastiónom a renesančnou, bosovanou, tzv. Leopoldovou bránou, presklený arkier na východnej strane hradného paláca zvýrazňuje miesto niekdajšieho renesančného. Západná fasáda nádvoria hradného paláca dokumentuje vzhľad hradných budov v období baroka. Južná stena s odľahčenou arkádou vo viacerých podlažiach evokuje niekdajší renesančný stav v modernom prevedení. Baroková tereziánska prestavba sa prejavila na priečelí dobovým architektonickým členením s vysokým radom pilastrov a s balkónom pred reprezentačným krídlom na prvom poschodí v snahe opticky odľahčiť ťažkú hmotu stredovekej budovy. Z týchto čias pochádza aj zmena riešenia nástupu do Viedenskej brány k hlavnému vstupu do paláca, lemovanému dvoma prízemnými budovami a slávnostnými bránami, ktorými umocňovali architektúru čestného nádvoria. Viaceré stavby zachované v areáli, voľne stojace alebo primknuté k hradnému múru, sú zvyškom riešenia rôznorodých funkcií barokového areálu, najmä hospodárske budovy a koniarne s trojloďovými stĺpovými klenutými priestormi. Súčasťou parkovej úpravy sú konzervované základy veľkomoravskej baziliky a paláca, dokumentujúce dôležitosť miesta už v časoch vzniku našich národných dejín. Bratislavský hrad je archeologickým múzeom v prírode. V priestoroch hradného paláca sú reprezentačné priestory Slovenskej národnej rady, Ďalej tu sídli Historické, čiastočne i Archeologické múzeum Slovenského národného múzea. Na Bratislavskom hrade sú inštalované historické expozície obsahujúce cenné exponáty našich národných dejín pod počiatku až po súčasnosť (vrátane vzácnej numizmatickej a archeologickej časti), skutočná klenotnica národnej kultúry. Historické expozície prezentujú vývoj hmotnej i duchovnej kultúry ako aj sociálne a politické boje na Slovensku. Z obdobia feudalizmu sú tu jedinečné umelecko-remeselné a umelecké diela, dokumenty o vývine miest a života poddaného ľudu i šľachty. Bohato zastúpené sú aj novšie dejiny od počiatkov kapitalizmu až po súčasnosť, cenné exponáty ľudového umenia. Pozornosť si zaslúži aj najväčšia numizmatická zbierka na Slovensku a zbierka hudobných nástrojov. Archeologická časť expozície prezentuje cenné praveké nálezy (paleolitická Venuša z Moravian, fragment lebky neandertálca zo Šale), unikátny poklad zlatých šperkov z doby bronzovej z Barce, nálezy z mladohalštatských mohýl v Nových Košariskách, kováčske a poľnohospodárske nástroje z keltského obdobia v Plaveckom Podhradí, pamiatky z doby rímskej (vzácne sklené, strieborné a iné predmety zo Zohoru, Vysokej pri Morave a najmä Rusoviec). Pozoruhodné sú aj šperky zo slovansko-avarského pohrebiska z Devínskej Novej Vsi a Žitavskej Tône, a najmä unikátne nálezy z obdobia Veľkomoravskej ríše.
Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1961. Stojí v Mestskej pamiatkovej rezervácii na Zámockej ulici. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Palác s nádvorím:
Hradný palác s nádvorím. Postavený bol v gotike v 1.polovici 13.storočia. Upravovaný bol v 17.storočí, v 2.polovici 18.storočia. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a dvoj traktovú dispozíciu, je štvorpodlažný s pivnicou. Autorom je M. Hager. Nachádza sa v ňom múzeum.
Hradné jadro:
Hlavné hradné nádvorie.
Studňa. Vybudovaná bola v gotike v rokoch 1434-1436. Upravovaná bola v roku 1563, v 16. a 17.storočí, v roku 1766 a v 60.rokoch 20.storočia. Má dvojpriestorovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa v juhozápadnej časti hlavného hradného nádvoria.
Predhradie:
Strážnica východná. Postavená bola v baroku v 2.polovici 18.storočia. Upravovaná bola po roku 1760, po roku 1811, v 60.rokoch 20.storočia a v roku 2010. Má jednotraktovú dispozíciu, nepravidelný pôdorys, je jednopodlažná s podpivničením. Autorom stavby je G. B. Martinelli. Nachádza sa v severovýchodnej časti čestného dvora. Dnes je v nej múzeum.
Strážnica západná. Postavená bola v baroku v 2.polovici 18.storočia. Upravovaná bola po roku 1760, po roku 1811, v 60.rokoch 20.storočia a v roku 2010. Má jednotraktovú dispozíciu, nepravidelný pôdorys, je jednopodlažná s podpivničením. Autorom stavby je G. B. Martinelli. Nachádza sa v severozápadnej časti čestného dvora.
Most hradný. Postavený bol pred rokom 1642. Upravovaný bol v 2.polovici 18.storočia, v 60.rokoch 20.storočia a v rokoch 1989-1991. Prevláda barokový štýl. Autorom stavby je G. B. Martinelli. Nachádza sa južne od hradného paláca.
Hradné nádvorie. Čestný dvor. Vybudované bolo v baroku v 40.-50.rokoch 18.storočia. Upravované bolo v 60.rokoch 18.storočia, v 19.storočí a v rokoch 1989-1991 a 2010. Má nepravidelný pôdorys. Autorom je F. A. Hillebrandt. Nachádza sa južne od hlavného paláca.
Víťazná východná brána. Postavená bola v baroku v 60.rokoch 18.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1989-1991 a 2010. Autorom je V. Višváder. Nachádza sa vo východnej časti čestného dvora.
Víťazná západná brána. Postavená bola v baroku v 60.rokoch 18.storočia. Upravovaná bola v rokoch 19+89-1991 a 2010. Autorom stavby je F. A. Hillebrandt. Nachádza sa v západnej časti čestného dvora.
Východná delostrelecká terasa. Vybudovaná bola pred rokom 1642. Upravovaná bola v 60.rokoch 18.storočia a v rokoch 1984-1985. Prevláda barokový sloh. Má obdĺžnikový pôdorys. Autorom je F. A. Hillebrandt. Nachádza sa južne od hradného paláca.
Západná delostrelecká terasa. Vybudovaná bola pred rokom 1642. Upravovaná bola v 60.rokoch 18.storočia a v rokoch 1984-1985. Prevláda barokový sloh. Má obdĺžnikový pôdorys. Autorom je F. A. Hillebrandt. Nachádza sa južne od hradného paláca.
Bašta pri západnej delostreleckej terase. Vybudovaná bola v 30.rokoch 17.storočia. Upravovaná bola v 60.rokoch 18.storočia. Prevláda renesančný sloh. Má štvrťkruhový pôdorys.
Bolverk juhozápadný. Postavený bol v rokoch 1642-1663. Upravovaný bol v 17.storočí, v 1.polovici 18.storočia, v 60.rokoch 18.storočia a v 19.storočí. Prevláda renesančný sloh. Má pôdorys nepravidelného obdĺžnika. Nachádza sa južne od hradného paláca.
Vnútorná hradná priekopa. Suchá priekopa okolo hradného paláca bola vybudovaná pred rokom 1642. Upravovaná bola začiatkom 18.storočia a okolo polovice 18.storočia.
Veľkomoravský val.
Hradbový múr. Severozápadný hradbový múr bol postavený v neskorej gotike v 15.storočí. Upravovaný bol v 4.štvrtine 17.storočia, v 18.storočí, v 60.rokoch 20.storočia a v roku 1989. Nachádza sa v severozápadnej časti hradného areálu.
Hradbový múr. Západný hradbový múr. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa západne od hradného paláca.
Severozápadná bašta. Postavená bola v neskorej gotike v 15.storočí. Upravovaná bola pred polovicou 17.storočia, v 2.polovici 18.storočia a v 19.storočí. Má pôdorys v tvare U, je dvojpodlažná s podpivničením. Nachádza sa v severozápadnej časti hradného areálu.
Severozápadný bastión. Má obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažný.
Severný hradbový múr. Postavený bol v 15.storočí. Nachádza sa na severnej terase.
Koniareň.
Loptovňa.
Zimná jazdiareň.
Severné hradné nádvorie.
Baroková záhrada s historickou zeleňou. Nachádza sa na severnej terase predhradia.
Bránová veža. Žigmundova juhovýchodná brána bola postavená v gotike. Nachádza sa na južnej terase.
Koridor. Koridor bol vybudovaný v 15.storočí. Nachádza sa na južnej terase.
Hradbový múr. Juhovýchodný hradbový múr.
Bolverk južný. Postavený bol v 17.storočí. Nachádza sa na južnej terase.
Stavba obytná. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa na južnom bolverku.
Južný vonkajší hradbový múr. Postavený bol v 15.storočí. Nachádza sa na južnej terase.
Leopoldovo nádvorie. Južné hradné nádvorie sa nachádza na južnej terase.
Južný vnútorný hradbový múr. Postavený bol v 17.storočí. Nachádza sa pod čestným dvorom.
Leopoldov bastión. Juhozápadný bránový bastión bol postavený v baroku v roku 1674. Nachádza sa na južnej terase.
Veža bránová zaniknutá. Žigmundova západná brána bola postavená v baroku v 18.storočí.
Schodisko vonkajšie. Barokové schodisko bolo vybudované v 18.storočí. Nachádza sa na západnej terase.
Hradbový múr. Východný hradbový múr bol postavený v 15.storočí. Nachádza sa na východnej terase.
Stavba obytná, hradná vináreň. Postavená bola v 18.storočí v baroku. Má obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažná. Nachádza sa na východnej terase.
Cisterna. Cisterna z 19.storočia. Nachádza sa na západnej terase.
Podzemná chodba. Podzemná chodba z paláca k cisterne.
Juhovýchodné hradné nádvorie. Nachádza sa na východnej terase.
Viedenská brána. Západná bránová stavba bola postavená v baroku v roku 1712. Nachádza sa na západnej terase.
Strážnica Viedenskej brány. Postavená bola v baroku v 17.storočí. Nachádza sa na západnej terase.
Prístupová rampa. Prístupová rampa sa nachádza na západnej terase.
Juhozápadný hradbový múr. Postavený bol v 18.storočí.
Hradné nádvorie. Západné hradné nádvorie. Vybudované bolo v 18.storočí. Nachádza sa na západnej terase.
Hospodárska stavba. Letná jazdiareň.
Príkostolný cintorín.
Profánna stavba 1.
Profánna stavba 2.
Profánna stavba 3.
Profánna stavba 4.
Profánna stavba 5.
Severná terasa:
Kasárne na severných hradbách.
Severovýchodná bašta. Luginsland. Postavená bola v gotike v rokoch 1423-1430. Má polkruhový pôdorys.
Východná terasa:
Socha Vir Dolorum.
Základy veľkomoravskej baziliky.